reklama

Vlkodlak

Už je to tu zase. Studený pot na zátylku a triaška v rukách. Celé telo mám ako v ohni. Úkryt. Na nič iné nemyslím. Musím sa skryť pred nimi. Utiecť čo najdaľej. Zaliezť do nory pred ich krvilačnými očami a pomstou volajúcimi päsťami. Presne to musím spraviť. Ale ešte predtým sa rozlúčim. Ona jediná to pochopí. Nie je ako ostatní, ona ma neodvrhne, neodsúdi. Som len obeť. Krutý osud mi nadelil ranu, s ktorou sa hoc kto nevyrovná. Ja som však iný, výnimočný. Vyvolený. Áno, som ten!!!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

"Líza?" rozochvene spytujem slúchadlo verejného telefónu. Mobil som už dávno odhodil. Príliš nebezpečné. Všetko sledujú. Pred domom mi parkuje čierne pólo. Aj v škole sa už na mňa boli pýtať. Avšak mňa nedostane páni. Som prefíkanejší než líška, či skôr vlk.

"Jakub? Si to ty? Čo je s tebou už si sa dva dni neukázal v škole? Je ti niečo? Si chorý? Jakub?" spustí vodopád otázok. Jej hlas znie ako krídla kolibríka.

" Lízi, teraz nemôžem hovoriť, ale príď prosím ťa dnes o desiatej pod most. Vieš, tam kde chodievame fajčiť po škole?" chŕlim zo seba " A Lízi ešte niečo príď sama. Buď opatrná, môžu ťa sledovať!!!" dodám a položím, už aj tak som toho povedal, až príliš. Rýchlosťou komiksového hrdinu miznem za najbližší roh. Zvyšok dňa sa len ponevieram po okolí. Vetrím, či sa niekto nehodlá obklúčiť miesto nášho posledného stretnutia. Som nervózny ako pes. Mám obavy. Čo ak nepríde? Čo ak sa nezjaví, tak ako inokedy za radostnejších dní môjho krátkeho života. Hlavne neklesať na duchu. Osud si ma vybral. Mám zodpovednosť voči sebe, ľudstvu, celému svetu. Síc nedobrovolne stane sa zo mňa nočný rytier, posol smrti všetkej neprávosti a špatnosti. Stane sa zo mňa vlkodlak. Dnes je spln. Moja transformácia bude ukončená a ja navždy opustím tento svet a ponorím sa do večného boja dobra proti zlu. O päť minút desať. Musím sa poponáhlať. Ladným dvojmetrovým skokom preskočim plot starej plynárne a už bežím k mostu. Do náručia mojej milovanej. Vstriec osudu a povinnosti. Už ju vidím. Je nádherná. Vlasy jej vejú vo vetre a biela pokožka fosforeskuje vo svetle môjho budúceho naplnitela osudu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Ahoj" prekvapím ju odzadu a rukami jej zakryjem oči.

"Jakub" povie a hneď mi vtisne na pery ten najsladší bozk. Tisnú sa mi slzy do očí. Toto je posledný krát, keď môžem ochutnávať malinové pery a vdychovať omamný dych jej plúc.

" Ach Jakub, tak som sa o teba veľmi bála." objíme ma a ja sa snažím vryť si pach jej pokôžky do pamati. Na večné veky a nikdy inak. Moja láska. Moja jediná. Moja milovaná.

"Čo sa stalo?" spýta sa a pozrie mi rovno očí. Jej oči sú ako karemelky, nikto by im neodolal.

"Lizí, tebe jedinej to poviem" začínam vysvetlovať aký krutý údel ma postihol " pretože ty si jediná, kto mi rozumie, chápe, miluje. Viem, že to bude ťažké...pre nás oboch ale časom to pochopíš. Teraz už niet cesty späť. Chcem, aby si vedela, že ťa milujem a nikdy neprestanem. V mojom srdci si jediná až do konca mojich dní."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Jakub ničomu nerozumiem, preboha čo sa stalo, prosím ťa povedz mi to. Vieš, že mne môžeš veriť, láska moja" hovorí rozochvením hlasom.

"Pamäťáš, v nedelu, keď som ťa odprevadil na 83ku a sám som potom šiel cez ten temný lesík domov. Stalo sa niečo...neuverteľné. V tej chvíli som to ešte úplne nechápal. Len nejaký pes utrhnutý z reťaze, na ktorého pán nedával dobrý pozor. Také veci sa v petržálke stávajú na dennom poriadku. Ale až teraz som to pochopil, nebol to len nejaký pes, ono nebol to vôbec pes...vlk...čakal tam na mňa. Stál tam úplne pokojný. Hľadel mi do očí a potom skočil. Uhryzol ma len jemne, nechcel mi ublížiť. Chcel ma len premeniť. Spraviť zo mňa to, čo som už dávno kdesi v hĺbke môjho srdca cítil. Spraviť zo mňa hrdinu, bojovníka proti temnote. Vlkodlaka." zmĺkol som pozorujúc lízinu tvár. Snáď sa s tým vyrovná, ak nie dnes tak časom určite áno. Hoci už tu nebudem pre ňu ako človek, navždy tu zostanem ako vlkodlak. Osamelý pútnik nocou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

" Nedá sa už nič robiť. Moja premena už začala. Koža ma svrbí. Svaly mám jeden kŕč. Telo ako zápalná fakľa. Ale neboj sa, už som sa s tým zmieril, svoj osud prijmem zo vztýčenou hlavou." dodám s hrdosťou v hlase. Som ako Wiliam Wallis idúci do boja proti mnohonásobnej presile. Líza ešte stále mlčí. Chápem ju aj mňa by to vzalo. V jednej chvíli sa vyrovnať so stratou milovanej osoby a zároveň prijať fakt, že existujú aj mocnejšie sily medzi nebom a zemou než tá gravitačná.

Po chvíľke prehovorí: "Ty pako a to si ma kvôli takejto p...vine vytiahol von? Idem domov kukať buffy." Otočí sa na päte a ešte v polobrate dodá "Jo a ty si zajtra skoč k doktorovi máš besnotu."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mlčky ju sledujem. Chce sa mi zavýjať.

zuzana barinkova

zuzana barinkova

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu