Edko

Bolo to celkom obyčajné popoludnie matky na materskej a jej dvoch rozkošných detičiek. Tak ako všetky ostatné mláďatá ich veku i oni si krátili dlhú chvíľu hrou. Klárika sedela v kúte a hrebelcovala blonďavú hrivu jej plastovej spoločníčky. Eduško bol zamestnaný výstavbou novej komunikácie medzi leporelovým prístaviskom a poschodovými garážami na druhom konci oranžového koberca. Ktosi úmyselne sabotoval novú dodávku stavebných kociek, čím nebezpečne ohrozoval plán výstavby a tony umelohmotných tuniakov pomaly zahnívajúcich v dokoch prístavu. Vo chvíli keď sa Edko chystal skoncovať s touto trápnou kauzou, do izby nakukla hlava matky a zabľabotala čosi o pivnici, čerešňovom kompóte a dozore nad jeho mladšou sestrou. Stavebný magnát nevenoval týmto informáciám prílišnú pozornosť, pretože striktne dodržiaval pravidlo nemiešať prácu so súkromnými záležitosťami. Klárka práve vyberala vhodný šperk k olivovo zelenému kostýmu, ktorý si mala Barbie obliecť na nadchádzajúcu schôdzku s jej gumeným priateľom, keď v tom bola prerušená omnoho dôležitejšou udalosťou odohrávajúcou sa vo vnútri Klárikiných vnútorností. Zatiaľ čo na koberci pulzoval život obidvoch týchto paralelných svetov, v pivnici sa matka snažila ukoristiť čerešňovú zaváraninu sídliacu na najvyššej polici. Toto zdravé pasterizované ovocie malo byť podstatnou súčasťou vanilkového pudingu, ktorý sa mal stať finálnym vyvrcholením dnešnej večere. Chýbali už len milimetre a osud sladkých plodov sa ocitol v jej rukách. Zhasla svetlo a zamkla. V momente keď v nečinnosti postávala pri výťahových dverách čakajúc na príchod tohto monstrózneho prostriedku vertikálnej dopravy, doľahol k nej sotva počuteľný ston. Avšak ucho matky citlivejšie než akýkoľvek nízkofrekvenčný radar rozpoznalo v ňom hrozivý nárek jej nedospelého potomka. Tak ako mladá gazela rozbehla sa po schodoch nahor míňajúc stolíky plné zosušených muškátov a susedove náradie z minuloročného maľovania. Jej svižný krok bral schody po troch a vo chvíľach najväčšieho napätia sa dĺžka jej skoku rovnala svetovému rekordu z olympijských hier v Atlante. Čerešne v pohári zrovna rozohrali druhý ťah posledného žrebovania šťastných desať, keď sa zastavila pred dverami. Oddychujúc ako zboristi zo sanatória pre liečbu tuberkulózy po ich celovečernom vystúpení a s tvárami červenými ako čerstvo natretá jednokoľajka nahmatala kľúč vo vrecku. Rozstrasenou rukou otvorila zámok ( v druhej totiž zvierala celkové zlosovanie dvadsiateho piateho týždňa stávkovej kancelárie Sazka ). Vtrhla do detskej izby. Na koberci Edko slávnostne rozstrihoval pásku na novootvorenej diaľnici. Tuniaky boli zachránené. Spočítala deti, jedno chýbalo. V hroznej predtuche vbehla do kuchyne, no okrem misy plnej kukuričného škrobu vanilkovej príchute s prídavkom farbív E 104 a E 110 tu nebolo nič nekalého. Ani nasledujúci tour de byt neodhalil žiadne známky zločinu. Poslednou neprebádanou oblasťou bola toaleta. Pomalým krokom sa blížila k tejto trinástej komnate. Prišla takpovediac v hodine dvanástej. Zostala paralyzovaná nad pohľadom, ktorý sa jej naskytol. Jej jediná dcérka bola na polceste do kanalizačných trubiek. Jediné čo ju chránilo pred takýmto bezútešným koncom boli malé laktíky zbelené od tiaže vlastného tela. Medzitým Edko uzavrel nový kontrakt na stavbu nového diaľničného obchvatu.