zuzana barinkova
Vlkodlak
Už je to tu zase. Studený pot na zátylku a triaška v rukách. Celé telo mám ako v ohni. Úkryt. Na nič iné nemyslím. Musím sa skryť pred nimi. Utiecť čo najdaľej. Zaliezť do nory pred ich krvilačnými očami a pomstou volajúcimi päsťami. Presne to musím spraviť. Ale ešte predtým sa rozlúčim. Ona jediná to pochopí. Nie je ako ostatní, ona ma neodvrhne, neodsúdi. Som len obeť. Krutý osud mi nadelil ranu, s ktorou sa hoc kto nevyrovná. Ja som však iný, výnimočný. Vyvolený. Áno, som ten!!!
